Detektory oxidu uhoľnatého (CO) a horľavých plynov sú kľúčovými prvkami domácej bezpečnosti, avšak ich účinnosť závisí výhradne od správneho umiestnenia na základe fyzikálnych vlastností jednotlivých plynov. Nesprávna montáž môže spôsobiť oneskorenú reakciu senzora, čo v kritických situáciách ohrozuje zdravie obyvateľov.
Fyzikálne vlastnosti plynov určujú polohu detektora
Aby sme pochopili, kam detektory nainštalovať, musíme sa pozrieť na hustotu a molárnu hmotnosť jednotlivých plynov v porovnaní so vzduchom. Atmosférický vzduch má priemernú molárnu hmotnosť približne 29 g/mol. Správanie unikajúceho plynu v uzavretom priestore sa riadi týmito zákonitosťami:
- Oxid uhoľnatý (CO): Má molárnu hmotnosť 28 g/mol, čo znamená, že je len nepatrne ľahší ako vzduch. Vo väčšine prípadov sa rovnomerne mieša so vzduchom v miestnosti, no stúpa nahor najmä vtedy, ak je unášaný teplým vzduchom prúdiacim zo zdrojov spaľovania.
- Zemný plyn (metán): S molárnou hmotnosťou približne 16 g/mol je výrazne ľahší ako vzduch. Po úniku rýchlo stúpa k stropu a hromadí sa v najvyšších bodoch miestnosti.
- Skvapalnený ropný plyn (LPG - propán-bután): Propán (44 g/mol) aj bután (58 g/mol) sú výrazne ťažšie ako vzduch. Pri úniku klesajú k zemi, šíria sa pozdĺž podlahy a hromadia sa v suterénoch, pivniciach či priehlbinách.
Pravidlá inštalácie detektora oxidu uhoľnatého (CO)
Oxid uhoľnatý vzniká pri nedokonalom spaľovaní palív, ako je drevo, uhlie, plyn či nafta. Keďže sa často šíri prúdom teplého vzduchu, optimálne umiestnenie detektora CO je na stene vo výške očí, približne 1,5 metra od podlahy. V miestnostiach, kde ľudia spia, by mal byť nainštalovaný vo výške hlavy ležiaceho človeka, napríklad na nočnom stolíku alebo na stene vedľa postele.
Zariadenie by malo byť vzdialené minimálne 1 až 3 metre od možného zdroja znečistenia (kotol, krb, ohrievač vody). Príliš blízka inštalácia by mohla viesť k falošným poplachom pri bežnom zapálení horáka, zatiaľ čo príliš veľká vzdialenosť spomalí reakciu. Vyhnite sa umiestneniu v mŕtvych zónach (rohy miestností, tesná blízkosť dverí a okien), kde prúdenie vzduchu bráni plynu dosiahnuť merací článok.
Umiestnenie detektorov horľavých plynov
Pri plynových detektoroch závisí montážna výška výhradne od typu plynu, ktorý v domácnosti používate. Ak ide o zemný plyn (metán), detektor namontujte na stenu pod strop vo vzdialenosti 30 cm až 50 cm od stropu a maximálne 6 metrov od spotrebiča. Plyny stúpajú priamo hore, preto by mal byť senzor umiestnený nad úrovňou možného úniku.
Ak používate fľaše s propán-butánom (LPG), senzor musí byť umiestnený nízko – približne 15 cm až 30 cm nad podlahou a v blízkosti spotrebiča. Keďže tento plyn klesá, senzor pod stropom by únik zaznamenal až v momente, kedy by bola miestnosť takmer celá zaplnená plynom, čo predstavuje extrémne riziko výbuchu.
Princíp fungovania senzorov a potreba údržby
Elektrochemické senzory v detektoroch CO využívajú chemickú reakciu oxidu uhoľnatého s elektrolytom. Táto reakcia generuje elektrický prúd, ktorého intenzita je priamo úmerná koncentrácii plynu vo vzduchu. Polovodičové senzory v detektoroch plynu zasa merajú zmeny elektrickej vodivosti pri kontakte s horľavými látkami.
Tieto senzory majú obmedzenú životnosť. Elektrochemické a polovodičové články prirodzene degradujú vplyvom okolitých podmienok a chemických reakcií, preto je priemerná životnosť kvalitného detektora 5 až 10 rokov. Po uplynutí tejto doby je nevyhnutné vymeniť celé zariadenie, nielen jeho batériu. Prach a mastnota usadené na kryte môžu zablokovať prístup vzduchu k senzoru, preto pravidelne čistite mriežku vysávačom a raz mesačne vykonajte test funkčnosti pomocou testovacieho tlačidla.
