Rýchly prenos dát z pamäťovej karty do počítača závisí od fyzikálnych vlastností zbernice, generácie rozhrania a správnej konfigurácie softvéru.
Architektúra SD kariet a vplyv čítačky na rýchlosť
Pamäťové karty SD (Secure Digital) využívajú flash pamäť typu NAND, ktorej rýchlosť čítania a zápisu je limitovaná nielen samotnými pamäťovými čipmi, ale aj zbernicou karty. Staršie karty využívajú rozhranie UHS-I s teoretickým maximom prenosu do 104 MB/s. Modernejšie karty typu UHS-II disponujú druhým radom pinov na zadnej strane, čo im umožňuje dosahovať rýchlosti nad 300 MB/s. Ak vložíte kartu UHS-II do lacnej alebo starej čítačky, ktorá podporuje iba štandard UHS-I, prenosová rýchlosť klesne na úroveň staršieho štandardu. Pre optimálny výkon je preto nevyhnutné zosúladiť generáciu karty s technickou špecifikáciou čítačky.
Fyzické pripojenie a prenosové protokoly USB
Úzkym hrdlom pri prenose dát býva často samotný port počítača a kábel čítačky. USB 2.0 s maximálnou teoretickou rýchlosťou 480 Mb/s (približne 60 MB/s v praxi oveľa menej) nedokáže plne saturovať ani základné UHS-I karty. Pre rýchly prenos je nutné používať rozhranie USB 3.0 (označované aj ako USB 3.1 Gen 1 alebo USB 3.2 Gen 1) s priepustnosťou 5 Gb/s, prípadne rýchlejšie USB-C porty s protokolom Thunderbolt. Priame zapojenie čítačky do základnej dosky počítača eliminuje straty signálu a rušenie, ktoré vzniká pri použití lacných, neaktívnych USB rozbočovačov (hubov) bez externého napájania.
Súborové systémy a veľkosť alokačnej jednotky
Formátovanie pamäťového média zásadne ovplyvňuje efektivitu čítania dát. Pre karty s kapacitou do 32 GB sa používa systém FAT32, zatiaľ čo pre väčšie karty (SDXC) je štandardom exFAT. Pri formátovaní karty priamo vo fotoaparáte alebo v počítači je dôležitým parametrom veľkosť alokačnej jednotky (cluster size). Ak prenášate prevažne veľké súbory, ako je RAW video alebo nekomprimované fotografie, väčšia veľkosť alokačnej jednotky (napr. 128 kB alebo 256 kB) znižuje fragmentáciu a urýchľuje sekvenčné čítanie, pretože radič nemusí spracovávať obrovské množstvo malých adresárových odkazov.
Metodika prenosu: Prečo nekopírovať po častiach
Fyzika zápisu na pevné disky (HDD) aj polovodičové úložiská (SSD) ukazuje, že sekvenčné čítanie jedného veľkého bloku dát je vždy rýchlejšie ako náhodné čítanie tisícov malých súborov. Pri prenose fotografií preto dosiahnete najvyššiu rýchlosť vtedy, ak celú zložku DCIM skopírujete naraz v jednom neprerušovanom procese. Spustenie viacerých paralelných kopírovacích procesov naraz vedie k preťaženiu vyrovnávacej pamäte (cache) čítačky aj cieľového disku, čo má za následok dramatický pokles reálnej prenosovej rýchlosti.
