Rosenie okien vzniká kondenzáciou vzdušnej vlhkosti na studenom povrchu skla pri dosiahnutí takzvaného rosného bodu. Správne umiestnenie a prevádzka absorpčného pohlcovača na parapetnej doske pomáha znižovať lokálnu relatívnu vlhkosť vzduchu a chrániť okenné rámy pred vznikom plesní.
Fyzikálny mechanizmus kondenzácie vody na oknách
Kondenzácia vodnej pary na okenných tabuliach nie je chybou samotného skla, ale dôsledkom fyzikálnych zákonov. Vzduch v interiéri obsahuje určité množstvo plynnej vody. Schopnosť vzduchu viazať vlhkosť priamo závisí od jeho teploty – čím je vzduch teplejší, tým viac vodnej pary dokáže poňať. Keď sa teplý a vlhký vnútorný vzduch priblíži k studenému povrchu okna, prudko sa ochladí. Ak teplota povrchu skla klesne pod hodnotu rosného bodu, vzduch v danej mikroklíme sa nasýti na 100 % a prebytočná vodná para sa premení na kvapalnú vodu, ktorá sa usadí na skle vo forme malých kvapiek.
Najkritickejším miestom býva spodná časť okenného krídla a spoje medzi sklom a rámom. Práve tu vzniká tepelný most, kde dochádza k najväčším únikom tepla a povrchová teplota materiálov je tu najnižšia. Trvalá prítomnosť tekutej vody na týchto miestach degraduje tesnenia, poškodzuje drevené rámy a vytvára ideálny živný substrát pre mikroskopické huby.
Princíp fungovania absorpčných pohlcovačov
Na boj s lokálnou vlhkosťou pri oknách sa najčastejšie využívajú pasívne chemické pohlcovače. Tieto zariadenia fungujú na princípe hygroskopickosti použitých solí, najčastejšie bezvodého chloridu vápenatého (CaCl2). Chlorid vápenatý má extrémnu afinitu k vode. Molekuly vody zo vzduchu sa naviažu na kryštalickú mriežku soli, čo vedie k postupnému rozpúšťaniu samotného činidla. Tento proces sa nazýva roztekanie (delikvescencia).
Počas tejto chemicko-fyzikálnej reakcie sa pevné kryštály alebo tablety premenia na nasýtený slaný roztok, ktorý steká do zbernej nádoby v spodnej časti prístroja. Na rozdiel od elektrických odvlhčovačov pracujú tieto absorpčné systémy úplne nehlučne a bez spotreby energie, čo ich predurčuje na nepretržitú lokálnu stabilizáciu vlhkosti priamo na okennom parapete.
Pravidlá umiestnenia: Kde a ako pohlcovač postaviť
Aby bol pohlcovač vlhkosti maximálne účinný, musí byť umiestnený v zóne, kde dochádza k najväčšej koncentrácii vlhkého vzduchu, no zároveň nesmie blokovať prirodzené prúdenie tepla. Pri umiestňovaní na parapet dodržiavajte nasledujúce pravidlá:
- Vzdialenosť od skla: Neumiestňujte pohlcovač priamo k okennému sklu. Medzi prístrojom a oknom by mala byť medzera aspoň 5 až 10 centimetrov. Príliš blízke umiestnenie môže obmedziť cirkuláciu vzduchu a znížiť schopnosť pohlcovača sťahovať vlhkosť z väčšieho okolia.
- Prúdenie vzduchu z radiátora: Pod oknami sa zvyčajne nachádzajú radiátory. Stúpajúci teplý vzduch z radiátora vytvára pred oknom tepelnú clonu. Pohlcovač umiestnite tak, aby nebol úplne zakrytý ťažkými závesmi, ktoré by bránili prístupu vzduchu k absorbčnej tablete.
- Stabilný povrch: Zberná nádoba obsahuje vysoko koncentrovaný slaný roztok, ktorý je korozívny. Pohlcovač musí stáť na dokonale rovnom a stabilnom podklade, aby sa zabránilo jeho prevrhnutiu na drevené alebo kamenné parapety, ktoré by mohol roztok natrvalo poškodiť.
Údržba a bezpečná manipulácia s absorpčným roztokom
Účinnosť pohlcovania závisí od pravidelného servisu. Sledujte stav absorpčného média. Keď sa tableta alebo kryštály úplne rozpustia, v zbernej nádobe zostane iba tekutina. Pri vyprázdňovaní nádoby postupujte opatrne. Vzniknutok roztok chloridu vápenatého vylejte do odpadu a nádobu dôkladne vypláchnite čistou vodou. Vyhnite sa kontaktu tekutiny s pokožkou a kovovými predmetmi, keďže koncentrovaná soľ podporuje koróziu kovov a vysušuje pokožku. Po vyčistení vložte novú náhradnú náplň.
Pamätajte, že pasívny pohlcovač je lokálnym riešením. Pre dosiahnutie optimálnych výsledkov ho musíte kombinovať s riadeným vetraním. Krátke a intenzívne vyvetranie formou prievanu dvakrát denne nahradí vlhký vnútorný vzduch suchším vonkajším vzduchom, čím pohlcovač odľahčíte a predĺžite životnosť jeho náplne.
