Správne umiestnenie bezdrôtových detektorov oxidu uhoľnatého (CO) a horľavých plynov je kľúčovým faktorom pre ich včasnú aktiváciu. Fyzikálne vlastnosti jednotlivých plynov, najmä ich hustota v porovnaní so vzduchom a konvekčné prúdenie tepla, určujú presné zóny, kde senzor zareaguje najrýchlejšie.
Fyzika plynov: Prečo na výške umiestnenia závisí život
Aby detektor splnil svoju úlohu, musí byť inštalovaný s ohľadom na špecifickú hmotnosť plynu, ktorý má monitorovať. Správanie plynov v uzavretom priestore podlieha zákonom termodynamiky a gravitácie. Plyny sa v miestnosti nerozptyľujú rovnomerne okamžite; ich koncentrácia sa spočiatku akumuluje v rôznych výškach.
- Oxid uhoľnatý (CO): Tento bezfarebný plyn bez zápachu má molárnu hmotnosť veľmi blízku vzduchu (približne 28 g/mol oproti 29 g/mol vzduchu). V praxi je len o niečo málo ľahší ako vzduch. Keďže však vzniká pri nedokonalom spaľovaní, býva unášaný teplým vzduchom stúpajúcim nahor z kotla či krbu. Po ochladení sa mieša so vzduchom v celej miestnosti.
- Zemný plyn (metán): Je výrazne ľahší ako vzduch (hustota cca 0,55-násobok hustoty vzduchu). Po úniku okamžite stúpa smerom k stropu, kde vytvára nebezpečnú vrstvu.
- Skvapalnený ropný plyn (LPG - propán-bután): Je naopak ťažší ako vzduch. Pri úniku klesá k zemi, hromadí sa v priehlbinách, pivniciach a pri podlahe.
Pravidlá pre inštaláciu detektora oxidu uhoľnatého (CO)
Detektor CO by mal byť inštalovaný v každej miestnosti so spotrebičom na pevné, plynné či kvapalné palivo (kotol, krb, kachle, plynový ohrievač vody). Ak máte v dome viac podlaží, detektory umiestnite na každé poschodie, ideálne aj do blízkosti spální, aby vás alarm dokázal v noci zobudiť.
Z hľadiska vzdialenosti od zdroja spaľovania je optimálna horizontálna vzdialenosť medzi 1 až 3 metrami. Ak by bol senzor príliš blízko (menej ako 1 meter), mohlo by dochádzať k falošným poplachom pri bežnom zapálení horáka. Pri montáži na stenu voľte výšku očí (približne 1,5 až 1,8 metra od podlahy), avšak vždy minimálne 15 až 30 centimetrov pod stropom. V spálňach sa odporúča montáž do výšky dýchacej zóny ležiaceho človeka, teda na úroveň nočného stolíka.
Umiestnenie detektorov horľavých plynov
Pri bezdrôtových detektoroch úniku plynu sa inštalačná výška striktne riadi typom používaného paliva. Ak používate kombinovaný detektor na plyn aj CO, uistite sa, že zvolený model dokáže správne detegovať oba komponenty pri danej výške, inak je bezpečnejšie použiť dva samostatné jednorazové prístroje.
Pre zemný plyn (metán) namontujte detektor na stenu vo vzdialenosti 30 až 50 centimetrov pod stropom a maximálne 6 metrov od zdroja plynu. Pre LPG (propán-bután) umiestnite senzor na stenu približne 15 až 30 centimetrov nad podlahou. V oboch prípadoch sa vyhýbajte rohom miestností, kde vznikajú takzvané mŕtve zóny bez prúdenia vzduchu, v ktorých sa plyn hromadí s výrazným oneskorením.
Mŕtve zóny a miesta, ktorým sa musíte vyhnúť
Nesprávne umiestnenie môže senzor znefunkčniť alebo spôsobiť jeho predčasné opotrebovanie. Vyhýbajte sa nasledujúcim miestam:
- Blízkosť ventilačných otvorov, okien a dverí: Prievan v týchto miestach neustále riedi vzduch, čo môže zabrániť včasnému dosiahnutiu nebezpečnej koncentrácie plynu v mieste senzora, hoci inde v miestnosti už k úniku došlo.
- Vlhké prostredie: Kúpeľne alebo priestory priamo nad kuchynským drezom nie sú vhodné. Nadmerná vlhkosť a kondenzácia vodnej pary poškodzujú jemnú membránu elektrochemického článku.
- Priamo nad varnou doskou alebo sporákom: Výpary z varenia, mastnota a dym môžu zaniesť citlivé otvory senzora a trvalo ho znehodnotiť.
- Exteriér a nevykurované priestory: Ak teplota klesne pod prevádzkový rozsah špecifikovaný výrobcom (často pod 0 °C), elektrolyt v senzore stráca svoje chemické vlastnosti.
Ako funguje elektrochemický a polovodičový senzor
Moderné bezdrôtové detektory využívajú dva hlavné princípy detekcie. Detektory CO najčastejšie pracujú na báze elektrochemického článku. Ten obsahuje elektrolyt a katalytické elektródy (často s obsahom platiny). Pri kontakte s oxidom uhoľnatým nastáva chemická oxidácia, pri ktorej sa uvoľňujú elektróny. Vzniknutý elektrický prúd je priamo úmerný koncentrácii plynu (meranej v ppm - parts per million). Keď prúd dosiahne kritickú hodnotu, mikroprocesor spustí alarm.
Senzory horľavých plynov zvyčajne využívajú katalytické spaľovanie alebo polovodičové senzory, ktoré menia svoju elektrickú vodivosť pri kontakte s molekulami metánu či propánu. Obe technológie vyžadujú čisté prostredie bez prachu, aby mikroskopické reakčné plochy zostali voľné pre difúziu vzduchu.
